Z histórie Múzea obchodu

Obchod je jedným zo základných civilizačných pilierov protikladnosti ľudského úsilia. Na jednej strane je poznačený posadnutosťou človeka ovládať a zničiť svojho konkurenta, a na strane druhej v sebe nesie humánnu túžbu komunikovať s druhými, navzájom si pomáhať, a vzájomne sa obohacovať. História zaznamenáva deštruktívne tendencie ako vojnové ničenia, nezmyselné zabíjania a plienenia. Na opačnom póle ľudského úsilia stojí snaha o porozumenie a vzájomnú výmenu výdobytkov ľudského ducha a rúk. Výroba množstva výrobkov a ich následná výmena medzi rozmanitými spoločenstvami, viedla k potrebe prenechať oblasť predaja obchodníkom, ktorí nielenže poznali samotné tovary, ich výmennú hodnotu, najvýhodnejšie cesty a formy prepravy, ale tiež dobové ekonomické problémy, životný štýl ľudí, ale v neposlednom rade ovládali tiež jazyk daného prostredia. V kultúre obchodovania je od nepamäti ukotvené úsilie o získanie vzájomných výhod, avšak k obojstrannému prospechu, tak kupujúceho, ako aj predávajúceho. Spojitosť obchodu s ďalšími spoločenskými oblasťami, ako aj ich vzájomné pôsobenie, predstavuje určitý indikátor, ktorý registruje vývojové tendencie a zmeny nielen v ekonomickej, ale aj v spoločenskej oblasti. Túto prepojenosť je možné zachytiť v každej etape vývoja života spoločnosti, ale obzvlášť prínosné je prizrieť sa jej bližšie z perspektívy súčasnosti.

Dlhé desaťročia neexistovala na Slovensku inštitúcia, ktorá by mapovala vývoj obchodu, a svojím zameraním sa sústreďovala na túto špecifickú oblasť, odrážajúcu kultúrnu úroveň spoločenského života. Zabudnutá je najmä jeho novšia história.

Až v roku 1982 bolo zriadené Dokumentačné centrum obchodu, a to na základe rozhodnutia porady vedenia Ministerstva obchodu SSR. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo Uznesenie vlády SSR č.200/81, ktorým boli schválené Zásady zabezpečenia komplexnej dokumentácie obdobia výstavby socializmu. Všetky rezorty dostali za úlohu budovať dokumentačné centrá múzejného typu, vďaka čomu mali byť vytvorené podmienky na dokumentáciu rezortov. Nové odborné pracovisko, s jedným historikom, bolo začlenené do organizačnej štruktúry reklamného podniku ERPO. Začala sa fáza intenzívnej akvizície hmotných i písomných dokladov, ktoré tvoria pramennú bázu výskumu dejín obchodu na území Slovenska. Tomuto cieľu podliehala celá vedecko-propagačná a publikačná činnosť. Vo vtedajšom obchodnom dome Prior sa uskutočnili dve propagačné výstavy, pričom v dennej i odbornej tlači boli uverejňované články sprevádzané inzerátmi. Depozitáre sa rýchlo zapĺňali, čo bolo predpokladom ich odborného spracovania, výskumu a samotnej prezentácie.

V roku 1985 prišlo Dokumentačné centrum obchodu s návrhom koncepcie jej ďalšieho rozvoja a budovania Slovenského múzea obchodu. Táto koncepcia bola v danom roku prerokovaná a aj schválená Kolégiom ministra obchodu SSR. Schválením spomínanej koncepcie dostalo Dokumentačné centrum obchodu oficiálne poslanie vybudovať špecializované múzeum obchodu, ako inštitúciu svojho druhu, podliehajúcu riadeniu Ministerstva obchodu. Jeho domovským sídlom sa stala kúria Juraja Alberta, hlavného finančného dozorcu majetkov ostrihomského arcibiskupstva, z 2. polovice 18. storočia v Bratislave, v mestskej časti Podunajské Biskupice.

V roku 1987 bola verejnosti prvýkrát komplexnejšie predstavená časť zbierkového fondu na výstave, inštalovanej v SNM na Vajanského nábreží v Bratislave, pod názvom: Tradície obchodu na Slovensku. Výstava mala didaktický charakter v chronologickom slede – od pravekých ciest po súčasnosť – podala plastický obraz málo známej oblasti dejín. V spolupráci s Domom techniky v Banskej Bystrici a Slovenskou historickou spoločnosťou pri SAV sa v Nitre, v danom roku, konala v čase od 10. do11. februára prvá konferencia o dejinách obchodu na Slovensku. Jej výstupom bol zborník prednášok výskumných pracovníkov z oblasti histórie, etnológie, muzeológie, sociológie a ekonómie, pod názvom: K dejinám obchodu na Slovensku.

V roku 1989 vyšiel ďalší zborník prednášok z konferencie pod názvom: Dedinská krčma z obdobia feudalizmu a kapitalizmu, v ktorom je načrtnutý historický vývoj krčmy, od najstarších čias do konca neskorého feudalizmu, a jej význam v živote ľudí daného obdobia.

Formou nepravidelne vydávaných bulletinov sa od roku 1990 začal realizovať zámer oboznamovať s výsledkami výskumu, v oblasti obchodu a pohostinstva, širokú odbornú i laickú verejnosť.

Dňa 9. mája 1990 bola v Ilave – Klobušiciach otvorená prvá stála expozícia Dokumentačného centra obchodu. Zbierky boli sprístupnené širokej verejnosti v miestnom kaštieli. Práve v tomto meste je pochovaný bývalý minister obchodu z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie - Gabriel Baroš. Bolo príznačné, že expozícia sa nachádzala v miestach, kde žil aj so svojou rodinou. Myšlienka zriadenia stálej expozície bola realizovaná v spolupráci s Historickým múzeom SNM. Expozícia pod názvom: Z histórie obchodu na Slovensku dokladovala prierez tradíciami obchodovania a pohostinstva na území Slovenska od praveku po súčasnosť. Po roku činnosti expozície sa v jej priestoroch začalo prevádzkovať Libresso – Muzeum Kaffee, kde si návštevníci mohli vypiť šálku dobrej kávy, čaju, občerstviť sa rôznymi nápojmi a deti si mohli zakúpiť cukríky, ktoré sa predávali zo starých klasických zásobníkov. Zároveň to bolo miesto konania besied a prednášok, ktorých sa zúčastnilo veľké množstvo žiakov a študentov základných a stredných škôl. Medzi ťažiskové akcie patrilo usporadúvanie tradičného Klobušického jarmoku v priľahlých priestoroch expozície.

Zlomový prelom v činnosti Dokumentačného centra obchodu, pohostinstva a cestovného ruchu nastal dňa 1.1.1991, vďaka pretvoreniu sa na samostatnú inštitúciu s vlastným štatútom, zakladacou a zriaďovacou listinou Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky, pod názvom: Múzeum obchodu. Jeho poslaním je zhromažďovať, odborne zhodnocovať a spravovať zbierkové predmety, písomnosti a iné doklady o vývoji obchodu a pohostinstva na území Slovenska od jeho najstarších prejavov po súčasnosť.

Múzeum obchodu sa od roku 1992 pravidelne približuje širokej verejnosti aj putovnými výstavami, ktoré organizuje v spolupráci s viacerými múzeami na Slovensku a v Čechách. Ide o výstavy s rôznou tematikou: Z histórie varenia piva na Slovensku; Obchod a reklama v 1. polovici 20. storočia; Sódovka, limonáda a minerálne vody v zbierkach Múzea obchodu; Historická reklama; Zo zbierok historických účteniek; Z histórie obchodu – všedné a nevšedné doklady obchodovania; Čím poslúžime? Obchod v minulosti; Platím! Registračné pokladnice zo zbierok Múzea obchodu; Račte vstoupit; Koloniál u pana Bajzy aneb historie obchodu a obchodování; Čokoláda a iné cukrovinky zo zbierok Múzea obchodu.

V spolupráci so súkromným sektorom sme participovali na vzniku netradičných expozícií: Muzeum gastronomie Praha; Obchod v múzeu v Bratislave.

Prvýkrát v histórii slovenského múzejníctva sa nám podarilo otvoriť stálu expozíciu Múzea obchodu Bratislava za hranicami Slovenskej republiky, a to priamo v historickom centre Českého Krumlova, v meste, ktoré je na zozname pamiatok UNESCO. Táto, svojho druhu ojedinelá stála expozícia, s dobovo vybavenou predajňou - Koloniálom nesie názov: C.K. Kupecký krám a Muzeum obchodu.

Popri prezentácii sa táto pomerne mladá inštitúcia nepretržite venovala aktívnemu rozširovaniu zbierkového fondu. Výsledkom akvizícií je vyše 65.000 muzeálií, vo forme trojrozmerných predmetov a archiválií. Ide predovšetkým o úžitkové predmety a rozmanité prostriedky historickej reklamy s ťažiskom v dvadsiatych až štyridsiatych rokoch 20. storočia. Poniektoré z nich pamätajú posledné desaťročie Habsburskej monarchie.

Veľkú časť trojrozmerných predmetov tvoria mechanické pracovné pomôcky. Unikátnu je zbierka príjmových a registračných pokladníc od renomovaných svetových značiek a producentov. Široká škála rovnoramenných, balančných, sklonových a decimálnych váh, spolu so zásobníkmi na kávu, čaj, semená, cukrovinky, petrolej a iné suroviny deklaruje popri ich praktickom využití aj estetický charakter interiérov dobových obchodov. Medzi zbierkami nájdeme kompletne zachované zariadenia obchodíkov so zmiešaným tovarom v podobe pultov, regálov a vitrín. Svoju výpovednú hodnotu majú tiež papierové, kartónové, drevené i plechové obaly, ktoré v snahe upútať zákazníka, niesli okrem informácií o výrobcovi a samotnom výrobku, i pestrú výzdobu a nápaditú grafickú úpravu. Zbierka spojená s pohostinstvom obsahuje výčapné zariadenia, plničky fliaš, sudy, zásobníky na nápoje, jedálenské a nápojové servisy. Svoje miesto tu nachádzajú aj hracie automaty, gramofóny i orchestrión, ktoré dotvárali atmosféru pohostinstiev. Zbierkový fond múzea obsahuje tiež najrozmanitejšie formy propagačných prostriedkov vo forme plagátov, plechových a smaltovaných tabúľ, kartónových vývesiek a stojanov, priestorových pútačov i vývesných štítov, ktoré z ulice lákali zákazníkov do obchodov.

Napriek faktu, že najstaršie písomnosti archívu siahajú do 80. rokov 18. storočia, väčšina pochádza z obdobia prvej Československej republiky a Slovenského štátu. Množstvo dokumentov je z obdobia po roku 1948, kedy v celospoločenskej oblasti dochádzalo k prelomovým zmenám. Historicky výpovednú hodnotu majú ucelené agendy súkromníkov, zvlášť z obdobia 1. ČSR. Nie menej zaujímavé sú aj rôzne živnostenské, výučné či tovarišské listy, licencie, kvitancie, osvedčenia a pochvaly, ktoré demonštrujú predmetnú kvalifikáciu a kvalitu poskytovaných služieb obchodníkov. Súbor účtov, faktúr a poukážok, spoločne s obchodnou korešpondenciou deklaruje nielen domácu i zahraničnú sieť dodávateľov, ale aj sortiment tovarov a ich ceny. Merkantilné tlače, obsahujúce obraz továrne, ochranné značky, ocenenia či logo firmy, zdôrazňovali silu tradície výrobku a zázemie obchodných aktivít. Skupina dobových odborných kníh obsahuje slovníky s obchodnou terminológiou, učebnice pre odborné školy, knihy teoretických pravidiel obchodu, legislatívy a obchodnej korešpondencie. Za zmienku stoja publikácie z oblasti psychológie predaja a reklamnej tvorby. Významným zdrojom informácií sú pre nás aj katalógy, cenníky, prospekty, letáky, ktoré oboznamovali širokú klientelu s výhodami kúpy daného tovaru. Súbor reklamných tlačí je v archíve zastúpený v podobe kalendárov, skladačiek, rozprávok, vystrihovačiek, spoločenských hier, rozvrhov hodín a máp. Jej adresátom bola v prevažnej miere detská klientela, pretože mala zväčša edukačný charakter.

Od roku 1992 do roku 2004 bolo sídelnej budove Múzea obchodu – kúrii Juraja Alberta, vďaka rekonštrukčným prácam vrátená podoba z konca 19. storočia. Okrem kompletnej renovácie fasády, strechy a interiérov, bolo s pomocou dobových fotografií opravené aj balustrádové oplotenie a kovaná brána s rodovým erbom jej niekdajších majiteľov.

V jej podkrovných priestoroch tak začala vznikať nová stála expozícia, ktorá bola slávnostne otvorená dňa: 28.decembra 2005. Širokej verejnosti bola následne sprístupnená dňa: 2. januára 2006. Tvorcovia výstavy sa snažili maximálne využiť priestor podkrovia a dômyselne umiestnili desať veľkých výstavných vitrín pod šikmé steny a originálny obchodík so zmiešaným tovarom z 30. rokov 20. storočia do neveľkého vikiera. Výstava tentoraz nepredstavuje prierez dejinami obchodu, ale predstavuje najatraktívnejšie zbierkové skupiny z múzejného fondu. Zámerom tvorcov bolo priblížiť dobové predmety našich predkov, a tým aj navodiť nostalgickú atmosféru minulých čias. V sídelnej budove múzea sa tak nachádza priestorovo síce skromná, ale obsahovo pestrá expozícia s depozitármi, archívom, reštaurátorskou dielňou a kanceláriami, čo nepochybne zefektívňuje činnosť múzea.

ThDr. Patrik Kužma, PhD.